NÁHRADNÍ PÉČE NA SLOVENSKU A JEJÍ SROVNÁNÍ S ČESKOU REPUBLIKOU S DŮRAZEM NA NÁHRADNÍ RODINNOU PÉČI

Autorem slovenské části textu je Nadácia Rozum a Cit – zpracovala Mgr. Jana Decká. Autorem české části textu je Občanské sdružení Rozum a Cit – zpracovala Barbora Holá DiS.

S podrobnostmi ohledně podoby náhradní rodinné péče v České republice se můžete seznámit v příslušné kapitole této publikace. Zde se pokusíme přiblížit situaci na Slovensku a upozornit na některé významné rozdíly.

I. Náhradná starostlivosť na Slovensku

1 Základné informácie o formách náhradnej starostlivosti

Náhradnú starostlivosť vymedzuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý nahradil základnú právnu úpravu z roku 1963 a stal sa platným od 11. 2. 2005. Význam tejto legislatívnej zmeny je v tom, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, kde neexistovala ucelená úprava náhradnej starostlivosti, nová právna úprava toto zapracovala do samostatnej tretej hlavy druhej časti zákona o rodine. Rovnako nová právna úprava zákona o rodine upravila pestúnsku starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá bola dovtedy upravená v samostatnom zákone č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti (pôvodný zákon o rodine na ňu len odkazoval). Tým sa celkovo právna úprava náhradnej starostlivosti koncepčne zjednotila do jedného zákona o rodine, kde oveľa podrobnejšie upravuje jednotlivé druhy náhradnej starostlivosti.

Náhradnou starostlivosťou rozumieme viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Náhradnou starostlivosťou v zmysle platnej právnej úpravy je:

1. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“) – pojem vymedzuje § 45 – § 47 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
2. pestúnska starostlivosť – pojem vymedzuje § 48 – § 53 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
3. ústavná starostlivosť – pojem vymedzuje § 54 – § 55 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

Zákon o rodine v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa definuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Zaväzuje súd povinnosťou vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti pred nariadením ústavnej starostlivosti. Na Slovensku vyrastá 8 000 – 9 000 detí mimo svojej rodiny a z toho v detských domovoch do 4 000 detí. Detský domov je najnevhodnejším spôsobom náhradnej starostlivosti o deti.

Pestúnsku starostlivosť bolo možné v zmysle ustanovenia § 29 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci vykonávať v zariadení pestúnskej starostlivosti. Zariadení pestúnskej starostlivosti bolo asi 20 na celom Slovensku. Problém, ktorý sa ukázal ako neriešiteľný z dlhodobého hľadiska, sa naplno prejavil v čase, kedy pestúnski rodičia zostarli a v podstate brali si deti aj z dôvodu, aby mohli zostať v danom zariadení, ktoré im poskytla obec alebo mesto. Aj tento dôvod viedol nakoniec k zrušeniu tejto formy pestúnskej starostlivosti a v súčasnosti už nie je zaradený do systému náhradnej starostlivosti. Existujúce zariadenia pestúnskej starostlivosti, ktoré sa nachádzajú v byte alebo dome poskytnutom štátom, individuálne riešia svoju situáciu s príslušným poskytovateľom.

Po roku 1989 nastal v ústavnej výchove proces humanizácie a demokratizácie, ktorý spočíval v nasledovných princípoch:

• deti majú možnosť výberu vychovávateľa
• súrodenci sú v jednej výchovnej skupine a blízko svojho trvalého bydliska
• uprednostňuje sa systém náhradnej starostlivosti v tzv. samostatných výchovných skupinách

Filozofia a podstata detského domova internátneho typu vychádza zo základnej premisy, že ide o zariadenie na preklenutie situácie detí. Predstavuje prechodný čas, krátkodobý pobyt detí, kedy detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Paradoxom však je, že väčšina detí tu zostáva až do dospelosti.

Život detí umiestnených do detského domova na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti (prípadne na základe rozhodnutia o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dovtedy, kým rozhodne súd) sa odohráva v niektorých z nasledovných typov zariadení:

   A. ústavná starostlivosť v profesionálnej rodine

   B. ústavná starostlivosť v samostatných skupinách

Vykonávanie ústavnej starostlivosti v profesionálnej rodine má prednosť pred jej vykonávaním v samostatných skupinách. Pri zaraďovaní dieťaťa do profesionálnej rodiny alebo skupiny sa rešpektujú súrodenecké a rodičovské väzby. Detský domov vytvára podmienky na stretávanie sa dieťaťa s rodičmi (zásady stretávania, pobyt rodiča v detskom domove, pobyt dieťaťa u rodičov), ako aj príbuznými.

Nahoru

2 Sprostredkovanie pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia

Sprostredkovanie sa realizuje podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a nie je možné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sprostredkuje dieťaťu pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately určený na účely organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti alebo zariadenie, ak je v ňom dieťa umiestnené, musí poskytnúť dieťaťu, ktorému treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sociálne poradenstvo, informácie o účinkoch náhradnej rodinnej starostlivosti a psychologickú starostlivosť spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Prípravu dieťaťa realizuje určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo akreditovaný subjekt upovedomený o potrebe pripraviť dieťa, alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, kde bolo dieťa umiestnené, alebo akreditovaný subjekt poskytuje dieťaťu, ktorému bola sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť, a fyzickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, podľa potreby a s ich súhlasom pomoc a sociálne poradenstvo na uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti.

Príprava fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, na náhradnú rodinnú starostlivosť

Subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť na účely tohto zákona je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Od 1. 9. 2005 vykonávajú služby prípravy na náhradné rodičovstvo: priamo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát poradensko-psychologických služieb (bývalé Centrá poradensko-psychologických služieb); Občianske združenie Návrat; Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar; PhDr. Eva Litavská.

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a akreditovaný subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť alebo detský domov informujú žiadateľa o možnosti vybrať si subjekt vykonávajúci prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. Tzn. žiadateľ sa sám rozhoduje o tom, kde absolvuje prípravu. V tíme musí byť minimálne jeden člen s vysokoškolským vzdelaním v odbore psychológia.

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť žiadateľa sa vykonáva v rozsahu najmenej 26 hodín individuálnou formou alebo skupinovou formou. Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť žiadateľa spočíva:

1. v poskytnutí základných informácií najmä o:
1. náhradnej rodinnej starostlivosti,
2. vývine dieťaťa a potrebách dieťaťa,
3. právach dieťaťa v náhradnej rodinnej starostlivosti,
4. právach a povinnostiach rodičov dieťaťa,
2. v posudzovaní spôsobilosti žiadateľa na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, do zoznamu žiadateľov do 15 dní odo dňa doručenia záverečnej správy o príprave fyzickej osoby na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Špecifiká profesionálnej rodiny

Profesionálna rodina je špeciálna forma starostlivosti o dieťa s nariadenou ústavnou výchovou, ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, avšak je zamestnancom detského domova. Profesionálne rodičovstvo nie je rodinno-právnym, ale pracovnoprávnym vzťahom so zariadením, preto profesionálny rodič musí byť v procese prípravy vedený k tomu, že pobyt dieťaťa je akousi prestupnou stanicou, dieťa tu nie je natrvalo, ale len do doby, pokiaľ sa neupravia podmienky v biologickej rodine dieťaťa, prípadne sa dieťaťu nenájde náhradná rodina. Príprava na profesionálne rodičovstvo sa vykonáva v rozsahu 40 hod., ak profesionálny rodič spĺňa predpoklady na pedagogickú spôsobilosť svojím vzdelaním alebo v rozsahu 60 hod., ak profesionálny rodič spĺňa predpoklady: stredoškolské vzdelanie ukončené maturitnou skúškou alebo iné vysokoškolské vzdelanie než pedagogického zamerania.

Nahoru

3 Inštitucionálne zabezpečenie náhradnej rodinnej starostlivosti v rámci štátu

Do roku 1996 bol systém starostlivosti o deti mimo biologickej rodiny na Slovensku riadený tromi rezortmi. Rezortu zdravotníctva patrili dojčenské ústavy, ktoré zabezpečovali starostlivosť o deti do troch rokov veku. Pod gesciu rezortu školstva patrili všetky ostatné detské domovy pre deti do osemnásť rokov veku a pod gesciu rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny patrilo organizovanie náhradnej rodinnej starostlivosti a zabezpečovanie starostlivosti o deti ťažko zdravotne postihnuté v ústavoch sociálnej starostlivosti.

V súlade so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a doplnení niektorých zákonov sa dojčenské ústavy a detské domovy pod spoločným názvom detské domovy stali zariadeniami sociálnych služieb, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy. Prechodom detských domovov a dojčenských ústavov z rezortov školstva a zdravotníctva do odvetvovej pôsobnosti MPSVaR SR sa sledovalo dosiahnutie kontinuity v náhradnej výchove dieťaťa v pôsobnosti jedného rezortu a potreba preferencie širokospektrálnej starostlivosti o dieťa s dôrazom na prioritu rodinného prostredia.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele:

1. orgány štátnej správy, ktorými sú:
1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prostredníctvom štátneho orgánu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
2. orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny),
3. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
2. obec,
3. vyšší územný celok,
4. akreditovaný subjekt,
5. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 10 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Právomoci úradov sú definované v časti Organizácia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (§ 71 – § 76). Stručne môžeme načrtnúť oblasti pôsobnosti nasledovne:

Pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny:

1. vypracúva koncepciu sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a sociálnej prevencie,
2. riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
3. rozhoduje o udelení akreditácie, o predĺžení platnosti akreditácie a o zrušení akreditácie,
4. plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie,
5. vedie a aktualizuje zoznam akreditovaných subjektov,
6. kontroluje úroveň vykonávania opatrení podľa tohto zákona,
7. zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
8. koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obcí, vyšších územných celkov, akreditovaných subjektov a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je inštitúcia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ako štátny orgán zabezpečuje výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Jeho právomoci v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú nasledovné:

riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vykonávanie poradensko-psychologických služieb uskutočňovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,

vypracúva koncepcie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, predchádzania sociálnopatologickým javom pre územné obvody krajov v súlade s koncepčnými zámermi ministerstva,

vypracúva koncepcie ústavnej starostlivosti,

oznamuje určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výšku priemerných bežných výdavkov na dieťa v detských domovoch a detských domovoch pre maloletých bez sprievodu zriadených určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za predchádzajúci rok na účely poskytovania finančného príspevku,

koordinuje v jednotlivých územných obvodoch krajov činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí, vyšších územných celkov, akreditovaných subjektov a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – je hlavným výkonným orgánom v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. Z oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti zabezpečuje činnosti:

1. vedie zoznam osôb vhodných vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť (rozhoduje o jeho zaradení, ako aj vyradení),
2. vedie zoznam detí, ktorým je treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť,
3. realizuje právne, sociálne a výchovné poradenstvo v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti,
4. realizuje prípravu záujemcov o NRS, ako aj prípravu dieťaťa na náhradnú rodinnú starostlivosť,
5. koordinuje sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť,
6. spisuje návrhy vo veci výchovy a výživy detí v súvislosti s náhradnou rodinnou starostlivosťou,
7. rozhoduje o dočasnom zverení detí do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom,
8. vykonáva funkciu opatrovníka alebo poručníka,
9. zriaďuje a kontroluje detský domov.

Náčrt hierarchického usporiadania:

Pôsobnosť samosprávy (obce a vyššieho územného celku) – inštitúcie samosprávy sú doplnkové pre orgány sociálnoprávnej kurately a ich pôsobnosť spočíva v súčinnej spolupráci pri zabezpečovaní informovanosti žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, vytváraní podmienok pre náhradné rodiny a spolupráci pri realizácii programov a podpory náhradnej rodinnej starostlivosti. Z pohľadu financovania sociálnych služieb sú však kľúčové, pretože samosprávne inštitúcie dostávajú príspevky na výkon sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu na ďalšie prerozdelenie.

Pôsobnosť štátnych inštitúcií dopĺňajú mimovládne organizácie, ktoré v rámci zákona o sociálnoprávnej ochrane detí môžu získať akreditáciu na výkon činností v oblasti výkonov sociálnej činnosti. Akreditácia znamená, že subjekt, ktorý získa akreditáciu na určitý typ sociálnej činnosti, sa môže uchádzať o verejné finančné prostriedky určené pre realizáciu tejto služby. V praxi to prebieha tak, že samospráva (ktorá spravuje z rozpočtu finančné prostriedky určené pre oblasť náhradnej starostlivosti) vyhlasuje výberové konania na zabezpečenie sociálnej činnosti v rámci verejného obstarávania. Akreditované subjekty sa prihlásia do verejnej súťaže a príslušný samosprávny orgán vyberie vhodnú organizáciu. Finančné prostriedky sú účelovo viazané na prijatie dieťaťa do náhradnej rodiny, čo je kvantifikované rozhodnutím okresného súdu (postačuje aj predbežné rozhodnutie súdu). V praxi sa vyskytujú dva zásadné problémy pre akreditované subjekty:

• Problém nastáva vtedy, ak organizácia zrealizuje výber náhradnej rodiny, jej prípravu, ale voľné dieťa tejto rodine ponúkne odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V týchto prípadoch organizácii nebudú preplatené náklady na jej činnosť, pretože de facto dieťa sprostredkoval do náhradnej rodiny štát.
• Druhým problémom je akčnosť samosprávy – pokiaľ samosprávny orgán nevyhlási verejné obstarávanie pre poskytovanie sociálnych služieb, akreditovaný subjekt sa nemá ako procesne uchádzať o financie zo štátneho rozpočtu.

Nahoru

4 Práca mimovládnych organizácií v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti

Občianske združenie Návrat

Občianske združenie Návrat bolo založené v roku 1995. V súčasnosti v Občianskom združení Návrat pracuje 13 pracovníkov, a to v 4 Centrách Návrat – v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a na poradenskom mieste v Košiciach. Kluby Návratu sú dnes už v 14 mestách na Slovensku. Na rôznych projektoch Občianskeho združenia Návrat aktívne participuje do 100 dobrovoľníkov. Doteraz OZ Návrat vydalo 8 publikácií s témou náhradná rodinná starostlivosť a 4 diely Detského sprievodcu problematikou rozvodu, adopcie, starnutia blízkych a úmrtia v rodine. Ročný rozpočet Návratu sa pohybuje okolo 5 750 000,- Sk. Činnosti OZ Návrat môžeme rozdeliť do nasledovných oblastí:

Pomoc opusteným deťom pri hľadaní rodiny

Cieľom programu je v spolupráci s príslušnými inštitúciami vyhľadávanie nového (náhradného) rodinného prostredia pre konkrétne deti, ktoré prežívajú detstvo mimo rodiny, v detských domovoch a krízových centrách. Ide o deti zo skupiny znevýhodnených detí – deti vekovo staršie, súrodenecké skupiny, deti so špecifickými potrebami (telesný, mentálny postih apod.). Veľa opustených detí pochádza z rómskeho etnika. S cieľom nájsť rodinu týmto deťom oslovuje konkrétne skupiny ľudí (cirkevné, vidiecke a záujmové komunity), publikuje články, komunikuje s verejnosťou. Žiadateľom o náhradné rodičovstvo ponúka prípravu a sprevádza ich na ceste k dieťaťu.

Pomoc pre rodiny

Program sleduje potreby rodín v celom procese náhradného rodičovstva, a to od poskytnutia prvých informácií až po špecializované služby počas pobytu dieťaťa v rodine.

Služby pre záujemcov o náhradné rodičovstvo:

• individuálne konzultácie a poradenstvo (osobné, telefonické, internetové)
• komplexný akreditovaný Program prípravy na všetky formy náhradnej rodinnej starostlivosti (v súlade s akreditáciou MPSVaR SR)
• sprevádzanie na ceste hľadania „svojho” dieťaťa
• príprava na prijatie konkrétneho dieťaťa

Služby pre náhradné rodiny:

• podpora v procese adaptácie dieťaťa v novej rodine
• sociálno-psychologické poradenstvo, a to individuálne, telefonické aj prostredníctvom internetového poradenstva
• právne poradenstvo (v oblasti súdneho a správneho konania, zamerané na náhradnú rodinnú starostlivosť)
• program dlhodobého špecializovaného vzdelávania v oblasti náhradného rodičovstva
• terénna sociálna práca v náhradných rodinách
• svojpomocné stretávania na Kluboch náhradných rodín v mnohých mestách na Slovensku
• rekreačno-poradenské pobyty
• sprostredkovanie dobrovoľníckej služby pre rodiny
• konzultácie v oblasti materiálnej pomoci

Iniciovanie zmien v systéme starostlivosti o dieťa a rodinu

Náhradná rodinná starostlivosť, ako jedna zo zložiek systému starostlivosti o dieťa a rodinu, je úzko prepojená s fungovaním prevencie, sanácie a inštitucionálnej starostlivosti o dieťa. Keďže je celý systém na Slovensku nerovnomerne rozvinutý, tvorí tento program významnú časť pôsobenia Návratu. Program reaguje na stále prevažujúce inštitucionálne modely v systéme starostlivosti o deti žijúce mimo rodiny presadzovaním a posilňovaním rodinných modelov prostredníctvom:

• legislatívnych návrhov a lobingu,
• medzisektorovej komunikácie a sieťovania organizácií (štátnych aj mimovládnych),
• vzdelávania a výmeny skúseností odborníkov pracujúcich s rodinou a dieťaťom,
• ponuky svojpomocných a supervíznych skupín pre špecialistov v systéme sociálnoprávnej ochrany detí,
• iniciovania vzniku podporných projektov pre tvorbu systému sanácie biologických rodín (modelovo),
• prezentácie nových odborných tém, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou nového systému starostlivosti o opustené deti.

V poslednom roku sa OZ Návrat začal orientovať aj na oblasť práce s biologickou rodinou, oblasť sanácie rodinných vzťahov za účelom umožnenia návratu dieťaťa do jeho biologickej rodiny.

OZ Návrat prevádzkuje webovú stránku www.adopcia.sk s informáciami o náhradnej starostlivosti.

Spoločnosť priateľov detí z detských domovov – ÚSMEV AKO DAR

Úsmev ako dar je najstaršou a najväčšou dobrovoľníckou organizáciou na Slovensku pre podporu opustených detí vyrastajúcich v detských domovoch a špeciálnych základných školách internátnych s celoslovenskou pôsobnosťou (majú 7 pobočiek a 300 dobrovoľníkov). Hlavným cieľom organizácie je umožniť deťom vyrastajúcim v internátnych zariadeniach znovu sa vrátiť – ak je to možné – do vlastnej rodiny alebo žiť v náhradnej rodine cestou adopcie, pestúnstva alebo profesionálneho rodičovstva. V prípadoch, kde táto cesta nie je schodná, je nutné vytvoriť čo najprirodzenejšie podmienky pre život v domove či internátnej škole. Podmienky blízke rodinnému prostrediu vytvára detský domov s rodinným charakterom výchovy. V roku 2000 organizácia prišla s mottom: „Aby každé dieťa malo svoju rodinu“ a začali sa angažovať v procese transformácie systému náhradnej starostlivosti.

Občianske združenie realizuje programy a projekty, ktoré sú zamerané predovšetkým na rozvoj osobnosti a talentu vyše 4 500 opustených detí žijúcich v 88 detských domovoch a 32 špeciálnych základných školách internátnych na Slovensku. Pomoc sa zameriava na:

• rozvojové, vzdelávacie aktivity, letné a zimné pobyty a na rozvojové tábory
• pomoc odchovancom pri odchode z detského domova a v ich adaptácii v spoločnosti prostredníctvom „SOS“ programu (ročne riešia vyše 100 prípadov)
• fond „Pipi Dlhej Pančuchy“ podporuje vysokoškolákov z detských domovov mesačnými štipendiami
• štyrikrát do roka vydávajú časopis „Domovák“, v ktorom poskytujú priestor tvorivým a talentovaným deťom
• cez projekt „Iniciatíva sv. Mikuláša“ vyhľadáva a spája oddelených súrodencov žijúcich v rozličných detských domovoch (doteraz sa podarilo vytvoriť kontakt 70 súrodencom)
• organizácia anjelských klubov, kedy dobrovoľníci navštevujú detské domovy a aktívne sa zapájajú do voľnočasových aktivít detí
• realizujú aktivity v oblasti sanácie biologickej rodiny za účelom návratu dieťaťa do jeho pôvodnej rodiny
• podieľajú sa na realizácii prebiehajúceho procesu transformácie detských domovov a špeciálnych základných škôl internátnych na domovy s rodinných charakterom výchovy

OZ prevádzkuje webovú stránku www.nahradnarodina.sk s informáciami o náhradnej starostlivosti.

V oblasti náhradnej výchovy v rodine realizujú prípravu náhradných rodín pre prijatie dieťaťa do rodiny. Prípravu realizujú formou certifikovaného výcvikového programu PRIDE, cieľom ktorého je zlepšiť kvalitu náhradnej rodinnej starostlivosti prostredníctvom informovanosti, rozvoja a odbornej prípravy ľudí, ktorí sa rozhodli starať sa o dieťa niekoho iného. V roku 2001 Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar získal licenciu výcvikového programu PRIDE. V súčasnosti majú 49 trénerov. Od certifikácie prvých trénerov po začiatok roka 2004 preškolili 829 ľudí pracujúcich s opustenými deťmi. Z toho preškolili 90 náhradných rodičov a 739 vychovávateľov, riaditeľov detských domovov a dobrovoľníkov pracujúcich v oblasti práce s deťmi s nariadenou ústavnou výchovou. Týchto ľudí pripravujú pomocou štruktúrovaného, metodicky spracovaného programu. Obsahuje postup vyhľadávania náhradných rodín (hlavne pestúnskych, profesionálnych), teoretický i praktický výcvik náhradných rodičov zameraný na porozumenie potrebám dieťaťa, kritériá vhodnosti náhradnej rodiny, konkrétne ohodnotenie žiadateľov. Zdôrazňuje sa dôležitosť poznania pocitov dieťaťa, kritériá vhodnosti náhradnej rodiny. Dáva dôraz na poznania pocitov dieťaťa, ktoré prežilo stratu (odmietnutie, apod.) rodičov, ako aj spôsob účinnej pomoci vychovávateľov pri vyrovnávaní sa s týmto stavom. Ide o tímovú prácu, kde sa delí zodpovednosť medzi náhradných rodičov, vychovávateľov a odborníkov (z oblasti sociálnej práce, psychológie, pedagogiky apod.). Dá sa aplikovať a má univerzálne využitie pre adoptívnych rodičov, pestúnskych rodičov, profesionálnych rodičov, pre vychovávateľov v samostatných skupinách v detských domovoch a iných zariadeniach. PRIDE je program aj pre individuálny výcvik náhradných rodičov. Skladá sa z 30 hodín rozdelených do 9 stretnutí. Stretnutia sa realizujú skupinovo (10 – 15 účastníkov). Konkrétny výcvik obsahuje aj 3 individuálne konzultácie, rozhovory, z ktorých minimálne jeden sa uskutoční aj v domácom prostredí záujemcu o náhradné rodičovstvo. V celom procese sa záujemcovi venujú dvaja odborníci (skupinovo a tiež individuálne) a sprevádzajú rodinu zážitkovým procesom. Podmienkou je, že jedným z trénerov je psychológ, druhý tréner je náhradný rodič, ktorý prešiel špeciálnym vzdelávacím cyklom. Po ukončení výcviku záujemcovi o náhradné rodičovstvo udelia certifikát – teda akési potvrdenie, že rodina je pripravená prijať do svojej rodiny dieťa iných rodičov.

Asociácia náhradných rodín

Asociácia náhradných rodín vznikla v roku 2001 ako iniciatíva samotných náhradných rodín z Bratislavy. Asociácia zastupuje a spája náhradné rodiny najmä v Bratislavskom kraji a aktivizuje náhradné rodiny aj v menších mestách za účelom organizovania sa v Kluboch náhradných rodín. Cieľom Asociácie náhradných rodín je podporovať náhradné rodiny a pozitívne ovplyvňovať verejnú mienku.

Aktivity Asociácie náhradných rodín sa zameriavajú na:

• rekreačno-poradenské pobyty pre náhradné rodiny a pre deti z náhradných rodín (spolu s OZ Návrat)
• organizáciu Klubov náhradných rodín v mestách (spolu s OZ Návrat)
• organizáciu podporných rodičovských skupín (spolu s OZ Návrat)
• telefonické a osobné konzultácie pre budúcich náhradných rodičov, návštevy v rodinách
• informačný servis a vydávanie časopisu Nebyť sám (4 čísla do roka)

Nadácia Rozum a Cit

Nadácia Rozum a Cit bola založená v roku 1997 a zameriava sa na činnosti:

• finančne podporuje náhradné rodiny na základe osobnej znalosti potreby každej náhradnej rodiny (ako jediná z mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú náhradným rodinám)
• od roku 2004 realizuje psychologické poradenstvo pre náhradné rodiny Žilinského kraja
• aktívne sa zúčastňuje Klubu náhradných rodín, ktorý mesačne organizuje spolu s OZ Návrat v Žiline
• zapojili sa do programu Pripútania ako metodiky práce s dieťaťom v náhradnej rodine, kedy psychológ nadácie bol preškolený na uvedené techniky a aktívne pracuje s rodinami v Žilinskom kraji
• ako lektori sa zúčastňujú seminárov organizovaných na tému náhradnej rodinnej starostlivosti v Žiline
• realizujú telefonické alebo osobné poradenstvo pre záujemcov o náhradnú starostlivosť s tým, že po základnej konzultácii odporučía záujemcu na najbližší úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálno-právnej ochrany detí, alebo pobočku OZ Návrat
• organizujú podujatia pre náhradné rodiny zo Žilinského kraja (pri príležitosti dňa detí a Mikulášsky večierok)

OZ Domov v rodine

Občianske združenie Domov v rodine založila náhradná rodina ako podporu pre náhradné rodiny v Košickom a Prešovskom kraji z dôvodu špecializovaného zamerania na náhradné rodiny v danom regióne. Rovnako sa zameriava na podporu náhradných rodín, sprostredkovanie poradenskej činnosti, propagáciu myšlienky náhradnej starostlivosti apod.

OZ Detský smiech

OZ je uvedený ako príklad mimovládnej organizácie, ktorá je akreditovaná ako detský domov. Občianske združenie založili profesionálni rodičia a vytvorili tak vlastne detský domov. V podstate to však ale nie je klasický detský domov rodinného typu, ale 5 profesionálnych rodín, ktoré bývajú vo svojich bytoch/domoch a fungujú ako štandardná rodina.

Nahoru

5 Legislatívna úprava

Koncepcia sociálnoprávnej ochrany a náhradnej výchovy bola predložená na rokovanie porady vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) v súlade s Plánom hlavných úloh MPSVaR SR na rok 2000. Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy na úseku sociálnoprávnej ochrany predkladaná koncepcia si kládla za cieľ poskytnúť základné východiská a navrhnúť ciele, ako aj spôsob ich dosiahnutia, ktoré budú východiskom pre tvorbu novej právnej úpravy v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Aby koncepcia zohľadňovala najnovšie poznatky rôznych vedných disciplín v oblasti pedagogiky, psychológie, sociológie, rodinného, trestného a medzinárodného práva, na jej tvorbe sa zúčastnili odborníci z týchto oblastí, zástupcovia mimovládnych organizácií, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy.

Strategické ciele navrhovanej koncepcie smerovali k tomu, aby maloleté deti v prípade zlyhania rodiny, pokiaľ nie sú vychovávané vo vlastnej prirodzenej rodine, mali náhradné rovnocenné rodinné prostredie.

Návrh definoval potrebu vykonať zmeny v troch hlavných smeroch. Vo svojej podstate sú komplementárne, navzájom sa dopĺňajú. Ide o skvalitnenie terénnej práce s rodinou s cieľom sanácie rodinného prostredia, vytváranie menších detských domovov rodinného typu – ktoré by sa v najväčšej možnej miere približovali fungovaniu rodiny, a prehĺbenie využívania rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala prevládať nad ústavnou výchovou. Tieto tri smerovania sa dopĺňajú a sú od seba neoddeliteľné. Vytvárajú paletu možností, čo umožňuje individuálne riešenie konkrétnych životných situácií detí a ich rodín.

Výsledkom schválenia koncepcie sociálnoprávnej ochrany detí sú tak nové právne predpisy, ktoré zohľadňujú právo dieťaťa na rodinu a zjednodušenie legislatívy v oblasti náhradnej starostlivosti. Nosnými právnymi predpismi v súčasnosti sú:

• zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie:
1. ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru,
2. výchovy a všestranného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí,
3. náhradného prostredia dieťaťu, ktoré nemôže byť vychovávané vo vlastnej rodine;
• zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý upravuje jednotlivé formy náhradnej starostlivosti v samostatnej hlave druhej časti zákona a tým zjednocuje pohľad, definíciu a pravidlá náhradnej starostlivosti;
• zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorý ustanovuje podmienky poskytovania príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti.

Vzhľadom na to, že tieto legislatívne zmeny sa postupne prijímali s účinnosťou od 1. 5. 2005 – 1. 9. 2006, ešte nie je dostatok priestoru na zhodnotenie týchto zmien. Jedným z dôvodov je aj to, že samostatná aplikačná prax je pozadu za schválenými právnymi zmenami. Čo sa týka celkovo koncepcie vlády v oblasti náhradnej starostlivosti, nie je možné usudzovať zámery vlády. V Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 – 2010, ktoré je základným konceptom pre plánovanie a rozvoj aktivít jednotlivých ministerstiev, žiadne body smerujúce k podpore náhradnej rodinnej starostlivosti nie sú spomenuté. Je nutné počkať na koncepciu rodinnej politiky, ktorú by malo predložiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako gestor tejto problematiky.

Nahoru

6 Kľúčové problémové oblasti

Postupne od roku 1997 možno zaznamenať kvalitatívne zmeny v poskytovaní starostlivosti deťom v náhradnej výchove, ktoré sú výsledkom spolupráce všetkých subjektov, ktoré pôsobia pri organizovaní náhradnej rodinnej starostlivosti. Svedčí o tom nárast samostatných skupín v detských domovoch, profesionálnych rodín, uskutočnené rekonštrukcie, modernizácie a prístavby zariadení, v ktorých je vykonávaná ústavná výchova opustených detí. Problematické okruhy, do ktorých by sme mohli zhrnúť nosné problémy náhradnej starostlivosti, sú:

a. procesný prístup okresných súdov (trvanie súdneho konania)

Rodiny sa neustále stretávajú s pomalým konaním okresných súdov, kedy vydanie rozhodnutia o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti trvá aj 1 rok. Od rozhodnutia okresného súdu sa totiž odvíja výkon práva a povinností pestúnskych rodičov, poskytovanie príspevkov pre dieťa i pestúna, ale aj bežné problémy, ako je vydanie pasu pre dieťa apod. Nie je v moci rodiča ani žiadneho úradu urýchliť proces rozhodovania na príslušnom okresnom súde vzhľadom, že kompetencie v určovaní poradí prejednávaných vecí sú plne v rukách okresných súdov.

b. informovanosť a prístup úradov = ľudský faktor

Každá náhradná rodina súhlasí s tým, aby príslušná inštitúcia, čo je odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, vstupovala do ich rodinného prostredia a kontrolovala realizáciu náhradnej starostlivosti. Tu vstupuje do reality spolupráce ľudský faktor – sú sociálni pracovníci kompetentní, chápaví, ochotní pomôcť rodine a ich zámerom je uľahčiť život náhradnej rodiny v tom, v čom im zo svojej pozície dokážu pomôcť. A sú sociálni pracovníci nekompetentní, neinformovaní, nemotivovaní k pomoci náhradným rodinám a v takýchto prípadoch pribudne náhradnej rodine aj starosť so štátnou inštitúciou, ktorá im namiesto podpory a ochrany narobí len ďalšie starosti. Nie som kompetentná posúdiť pomer týchto úradníkov – na to by sme museli realizovať prieskum medzi náhradnými rodinami, asi aj úradmi, aby sme vyhodnotili prínos úradov. Z rozprávania rodín máme aj dobré referencie, aj zlé referencie. Generalizovanie nie je na mieste, pretože tento problém nie je o inštitucionálnom fungovaní, ale o konkrétnom človeku, ktorý na danej pozícii v danom období pracuje. V každom prípade sa však situácia posledné roky mení v prospech kvalitnejšej práce a prístupu úradov.

c. naplnenie legislatívnych zámerov

Napriek legislatívnemu pokroku sa nepodarí včas uviesť do praxe niektoré ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Napr. od roku 2007 by malo byť každé dieťa mladšie ako jeden rok, ktoré sa ocitlo v detskom domove, čo najrýchlejšie umiestnené do náhradnej alebo profesionálnej rodiny. To znamená nájsť a pripraviť omnoho viac náhradných rodín, ako je v súčasnosti registrovaných. Nemáme ešte ani vyškolených odborníkov, ktorí budú náhradné rodiny pripravovať a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nemá pripravené odborné a vzdelávacie programy. Mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti pracujú, zase nemajú dostatok finančných zdrojov a čiastočne im v rozvoji bránia aj zákonné prekážky na akreditáciu a nedokážu suplovať štátne inštitúcie.

d. záujem náhradných rodín o rómske deti

Vďaka podpore náhradnej starostlivosti a zákonnej úprave náhradnej starostlivosti medziročne rastie počet záujemcov o náhradné rodičovstvo. Čaká nás však vyrovnávanie s faktom, že nie všetky náhradné rodiny majú záujem o rómske deti, ktorých je v detských domovoch viac než 80 %. Preto je veľkou výzvou pre podporu náhradnej starostlivosti aj zvládnutie témy spolužitia s rómskym etnikom.

e. sanácia vzťahov v biologickej rodine

Nevyhnutnosť výchovnej a poradenskej práce je v prvom rade práca s pôvodnou rodinou, z ktorej je dieťa umiestnené do ústavnej či náhradnej výchovy a tým aj hľadanie možnosti jeho návratu späť do tejto rodiny. Táto sanácia pôvodných rodinných vzťahov by mala byť prioritnou úlohou sociálnych pracovníkov nielen odborov sociálnoprávnej ochrany detí, ale aj v detských domovoch a mimovládnych organizáciách. Pre deti je zmyslom vyrastať v biologickej rodine a pokiaľ existuje cesta, ako dieťa vrátiť späť do jeho biologickej rodiny, je nesmierne dôležité sa o to pokúsiť.

Nahoru

II. Srovnání některých skutečností v oblasti náhradní péče u nás a na Slovensku

Díky tomu, že podoba a úprava náhradní péče u nás a na Slovensku původně vychází ze stejného právního systému, je si v mnohém podobná. Od rozdělení obou republik nicméně došlo na obou stranách k některým důležitým změnám. Mnohé z těchto změn na slovenské straně mohou být pro úpravu a praxi v oblasti náhradní rodinné péče u nás inspirující.

Jednoznačnou výhodou celého slovenského systému náhradní péče o děti je jeho organizační sjednocení pod jeden řídící a kontrolní orgán, kterým je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Do jeho působnosti spadá nejen oblast náhradní rodinné péče, ale celá náhradní výchova dětí – tedy také zařízení typu dětských domovů a kojeneckých ústavů. Sjednocení tak umožňuje kontinuální a systematickou práci s dítětem v celé oblasti náhradní výchovy s tím, že klade důraz na péči v rodinném prostředí.

Odlišný je také způsob řízení, kontroly, metodického vedení a koordinace státní správy v oblasti sociálně-právní ochrany dětí. Hlavním výkonným orgánem v oblasti sociálně-právní ochrany dětí je Odbor sociálně-právní ochrany dětí a sociální kurately Úřadu práce, sociálních věcí a rodiny. Ten je podřízen Ústředí práce, sociálních věcí a rodiny, které je institucí ministerstva. Prostřednictvím Ústředí práce, sociálních věcí a rodiny má tak stát efektivnější nástroje k řízení a koordinaci sociálně-právní ochrany dětí než Ministerstvo práce a sociálních věcí vůči orgánům samospráv u nás a je lépe zajišťována jednotná praxe na území celého státu.

V oblasti ústavní výchovy je jistě inspirativní praktický důraz na rozvoj rodinných forem péče, zejména ústavní péče v profesionální rodině. Jedná se o formu ústavní výchovy, kdy je dítě vychováváno v rodině v blízkosti dětského domova. Profesionální rodič je zaměstnancem dětského domova a dětský domov mu při péči o dítě poskytuje pomoc a garantuje a sleduje její úroveň. Musí také splňovat kvalifikační předpoklady stanovené zákonem. Cíle tohoto typu náhradní péče o dítě – poskytnout dítěti péči rodinného typu na přechodné období, dokud nedojde k urovnání poměrů v biologické rodině nebo dokud se dítěti nenajde náhradní rodina – jsou srovnatelné s institutem pěstounské péče na přechodnou dobu u nás. Pěstounská péče na přechodnou dobu je nicméně novým typem náhradní rodinné péče u nás – její fungování ještě nebylo účinně zavedeno do praxe a nese s sebou právě z hlediska praktického fungování mnoho otázek, které bude třeba vyřešit. Vzhledem k ústavní péči v profesionální rodině také nejsou stanoveny kvalifikační předpoklady pěstouna a chybí zde praktická odborná podpora rodiny, která je profesionálním rodičům na Slovensku zajišťována dětským domovem.

V rámci náhradní rodinné péče hrají na Slovensku kromě výše uvedených orgánů sociálně-právní ochrany dětí a kurately významnou úlohu také další akreditované subjekty. O udělení akreditace rozhoduje Ministerstvo sociálních věcí, práce a rodiny. Podmínky pro udělení akreditace jsou přísnější oproti pověření k výkonu sociálně-právní ochrany dětí u nás. Akreditované subjekty mohou na rozdíl od České republiky provádět zprostředkování náhradní rodinné péče, které je tak založeno na spolupráci akreditovaných soukromých subjektů a státních orgánů. Orgány sociálně-právní ochrany dětí a kurately a akreditované subjekty zabezpečují také přípravu žadatelů o náhradní rodinnou péči. Ta je nově povinná i v České republice a je zajišťována krajskými úřady, které ji buď provádějí samy, nebo k tomu pověří jiné organizace. Její podoba je v jednotlivých krajích odlišná. Na Slovensku je ovšem podoba přípravy žadatelů detailněji definována zákonem a existují zde také ucelené programy použitelné i pro další odborníky, kteří pracují s opuštěnými dětmi (viz výše uvedený certifikovaný výcvikový program PRIDE). Žadatelé na Slovensku si rovněž mohou sami vybrat, kde přípravu na náhradní rodinnou péči absolvují.

Další významnou skutečností v rámci zprostředkování je povinnost poskytnout dítěti, kterému se zprostředkovává náhradní rodinná péče, sociální poradenství, informace o náhradní péči a psychologickou péči způsobem, který je přiměřený věku a rozumové vyspělosti dítěte. Jedná se tedy o povinnost přípravy dítěte na náhradní rodinnou péči. Tuto přípravu zajišťují orgány sociálně-právní ochrany dětí a kurately a akreditované subjekty – podle toho, kdo náhradní rodinnou péči zprostředkovává – případně zařízení, ve kterém je dítě umístěno.

Co se týče finančního zabezpečení náhradních rodin – s výjimkou osvojení, kde rodiče získávají statut rodiče v celém rozsahu práv a povinností – je v obou státech shodně poskytován jednorázový příspěvek při svěření dítěte do péče a příspěvek dítěti svěřenému do náhradní rodinné péče, který je určený na uspokojení jeho potřeb. Rozdílné je pojetí příspěvku náhradním rodičům. Na Slovensku existují také dva typy příspěvků srovnatelné s odměnou pěstouna a s odměnou pěstouna ve zvláštních případech. Příspěvek srovnatelný s odměnou pěstouna ovšem není poskytován, pokud má rodič nárok na jiné dávky v rámci státní sociální péče a podpory (např. rodičovský příspěvek) – u nás je omezení dáno jen v podobě nemožnosti nárokovat sociální příplatek. Příspěvek srovnatelný s odměnou pěstouna ve zvláštních případech je poskytován jen rodičům, kteří pečují o dítě s těžkým zdravotním postižením, a nevztahuje se na vyšší počet přijatých dětí jako u nás. Na Slovensku neexistuje příspěvek na zakoupení motorového vozidla, který je u nás poskytován rodinám s větším počtem svěřených dětí. Na druhou stranu zde existuje jednorázový příspěvek dítěti při ukončení náhradní rodinné péče, který u nás chybí. Celkově by se dalo říci, že finanční zabezpečení náhradních rodin – kromě příspěvku dítěti, které odchází z náhradní rodinné péče – je u nás v současné době na lepší úrovni. Co se týče služeb pro náhradní rodiny, existují na Slovensku některé ucelené programy, o kterých jste si mohli přečíst v rámci popisu jednotlivých organizací.

Obecné trendy a zaměření deklarované v oblasti náhradní rodinné péče jsou srovnatelné v obou státech. Můžeme však říci, že v rámci podpory a rozvoje náhradní rodinné péče učinila Slovenská republika některá opatření, která bude ještě u nás třeba naplnit. Důvodem k inspiraci a změnám je zejména stále vysoký počet dětí vyrůstajících v ústavní výchově, kterým je ve srovnání s jinými evropskými státy – Slovensko nevyjímaje – český systém náhradní péče o děti charakteristický.

Nahoru